„Ako sa volal ten herec, no, veď ten hnedovlasý, čo hral v Harrym Potterovi… Kde som len nechal tie kľúče od auta… Už je to tu, začína mi Alzheimer!
Aj Vám sú tieto výroky povedomé? Znepokojuje Vás mierne zabúdanie a máte pocit ochorenia mozgu, navyše ak máte v okolí niekoho, kto trpí demenciou? Aj Vás teda upokojí, že mierne zabúdanie nemusí byť hneď prejavom Alzheimerovej choroby, a dá sa proti nemu účinne zakročiť. Mozog totiž môžeme trénovať rovnako ako sval.
Určite ste už narazili na pojem „kognitívny tréning“ alebo tréning mozgu. Väčšina si možno predstaví lúštenie krížoviek, sudoku, hranie hier na internetových portáloch (a väčšinou za poplatok). Dá sa to ale aj inak – pri každodenných činnostiach, jednoducho, zábavne, účinne, zdarma.
Vyvráťme si najskôr niektoré z mýtov o mozgu.
Mýtus 1. Dieťa sa narodí s daným počtom nervových buniek, a v priebehu života už len zanikajú. Nie je to pravda, tím amerických a švédskych vedcov už v roku 1998 po prvýkrát dokázal, že nové bunky vznikajú aj v dospelosti.
Mýtus 2. U väčšiny ľudí je príčinou duševného úpadku postupný zánik nervových buniek. Nie, v skutočnosti (pokiaľ, samozrejme, nejde o chorobný proces) je na vine znižovanie počtu a kvality dendritov, čo sú výčnelky neurónov navzájom prepojené spojmi – synapsiami, cez ktoré si bunky odovzdávajú informácie. Ak tieto spoje nie sú pravidelne využívané, zakrnievajú.
V roku 1999 prišiel profesor Katz a spisovateľ Rubin s knižkou „Keep your brain alive“ (v prekl. „Udržte svoj mozog nažive“) a pojmom Neurobik ako istý typ aerobiku pre mozog. V ňom ponúkajú cvičenia založené práve na obnovovaní spojov medzi bunkami, ktoré dlhodobo neboli využívané a tvorbe nových asociácií. Aby sa tak stalo, potrebuje Váš mozog nové, netradičné činnosti vďaka tomu, že zapájate všetky svoje zmysly – hmat, čuch, chuť, zrak aj sluch, a spájate ich s emočným prežívaním. Väčšina dospelých ľudí sa totiž v súčasnosti spolieha primárne na zrak a sluch, a najviac tak využíva zrakové a sluchové dráhy v mozgu. Deti naproti tomu spoznávajú okolie všetkými zmyslami – predmet ohmatajú, zahrkajú ním, dajú ho do úst. Dospelí síce nie sú ako deti a neočakáva sa, že budú všetko ochutnávať či ohmatávať, avšak pre účely tréningu si od nich môžeme zobrať príklad. Základy neurobiku teda spočívajú v nasledujúcom:
- Skúste zapojiť aspoň jeden zmysel v netradičnom kontexte. Keď vyradíte zmysel, na ktorý sa v danej situácii väčšinou spoliehate (najčastejšie zrak), prinúti Vás to využiť ostatné zmysly.
- Porušte nečakane a výrazne rutinnú aktivitu. Váš mozog sa zaktivizuje a začne vytvárať nové asociácie.
Poďme na konkrétne príklady „neuróbnych“ cvičení:
– skúste si vyčistiť zuby alebo sa najesť opačnou rukou, než ste zvyknutí
– oblečte sa so zavretými očami
– hľadajte veci (napr. kľúče v kabelke) len pomocou hmatu
– choďte do práce inou cestou, než ste zvyknutí
– zahrňte do svojho jedálnička nejaké netypické či exotické jedlo
– skúste sa najesť bez akejkoľvek doplnkovej aktivity (v tichu, bez sledovania televízie, čítania novín či komunikácie)
– preorganizujte si nábytok v domácnosti alebo v kancelárii (stačí premiestniť odpadkový kôš a budete prekvapení, ako dlho ešte budete vyhadzovať smeti na pôvodné miesto:)
– zájdite na nákup na trh miesto supermarketu
– začnite sa učiť nové zručnosti, najlepšie s využitím iných zmyslov než zraku – napr. písanie všetkými desiatimi, Braillovo písmo či posunkový jazyk.
Výbornú príležitosť poskytuje aj spoločenský kontakt, najmä s novými ľuďmi, pretože komunikáciu neviete predvídať a Váš mozog sa „naštartuje“ k bdelosti a aktivite (príležitosti sa nájdu kdekoľvek – v čakárni, na zastávke, v MHD…).
Nezabudnite však, že s neurobikom je to ako s fyzickým cvičením – aby fungovalo, malo by byť pravidelné (nie však prehnané).